cart 0 položiek za 0,00 €
Nákupný košík
Váš košík je prázdny.


1     3
 
V cyklistických tretrách sa beží ťažko. Kde je vôľa, je aj cesta a tak sme viacerí triatlonisti či duatlonisti behali v cyklistických tretrách. Skúsil si to kamarát, ktorému sme nechtiac ušli s kľúčom od auta. Zdá sa mi, že to bol ten istý rok ako nás poveril tým aby sme mu zobrali po preteku bicykel, lebo musel bežať do školy a na ten bike sme si spomenuli až na pol ceste domov.
Jediné šťastie, že Peťov bicykel je tak veľký (správne tušíte - Peťo je veľký), že ho videli organizátori v tráve. Peťo musí byť rád, že má takých šikovných kamarátov. Ja som si skúsila beh v tretrách na kros triatlone na Myjave, ale vďaka vlastnej blbosti. Že sú na preteku dve depá a že odovzdám bicykel na mieste kde som si neprichystala tenisky, som si uvedomila neskoro. Bežať 8 km po asfalte a klopkať pritom ako kurtizána bol nezabudnuteľný zážitok, hlavne kvôli svalovici na lýtkach. 

Behať na boso je pre mňa nepochopiteľná záležitosť. Je to výkrik módy posledných rokov a zástancovia tohto behu môžu mať aj čosi pravdy ale ja ľutujem už nášho psa, že nemá topánky. Mladých ľudí nikdy neprestane baviť rozbíjať sklenené fľaše. Ostré skalky, či štrk na ceste je ešte stále normálka aj keď sa snehová pokrývka u nás v zime miestami podobá Africkému podnebiu. Ľudia kedysi skutočne obuv nemali a aj tak behali bosí, ale nemali ani asfalt. Apropo asfalt, minule som stúpila do smoly, ktorá pod prikrývkou prachu vyzerala ako asfalt a  táto smola sa mi poriadne nalepila na päty. Ešte stále sa rozčúlim, keď si spomeniem ako si dve hodiny dávam dole riedidlom smolu z tretier a predného kolesa, ktorú milí cestári vyliali presne tam, kde som sa rozhodla ísť vycikať (ženy na toto si dávajme väčší pozor 

Pokračovať v čítaní