cart 0 položiek za 0,00 €
Nákupný košík
Váš košík je prázdny.

1   2
V sérii predstavovania top životných zážitkov má svoje pevné miesto Hawaiský Ironman roku 2009. To som už bola ostrieľaná triatlonistka a špeciálne na tento pretek som dostala prvý krát v živote sponzorský dar - tenisky Mizuno od 20-ročného triatlonistu, predajcu a dovozcu týchto tenisiek. Mojím problémom a najsilnejšou spomienkou nebol ku podivu fakt, že by tenisky tlačili ale chrbát plný pľuzgierov, ktorý som si liečila ešte pol roku. Číslo na ramene (stále si pamätám - 1807) som hrdo mohla nosiť tiež až do leta, keďže ma pod tetovačkou, ktorú tam dávali pretekárom neopálilo a číslo bolo čitateľné až do ďalšieho opálenia.

Nominovala som sa na Hawaiské Majstrovstvá sveta v Ironmane na júnovom Ironman France, kde som síce zostala s úpalom ležať v cieli v nemocničnom stane ale nejakým záhadným spôsobom (zrejme ležali viacerí ale nie až v cieli) som vyhrala vekovú kategóriu a tak zobrala pre našu 100 člennú ženskú 25 - 29 ročných štartovku jediný slot. Kto chce vyzvedieť viac o tomto príbehu, nájde na www.Lapinovasportshop.sk/news.  Myslela som, že väčšie teplo ako vo Francúzsku už nezažijem ale zase raz som sa mýlila. Bežne sa športovci (najmä tí zo stredného podnebného pásma) aklimatizujú na Hawaiské triatlonové podmienky 7 a viac dní. Ja uznávam šokovú terapiu (ani s aklimatizáciou v Nepále to nedopadlo najlepšie) a tak som pretekala na štvrtý deň. Náš finančný rozpočet s priateľom a jediným spolubojovníkom na týchto MS bol tak „nadupaný“, že už prevoz z hotela A, do lacnejšieho hotela B, sme museli dať bez taxíka. 4,5km je pohoda, ale s bicyklom a vecami na 2 týždne, sme samozrejme zničili koliečka na požičanom cyklokufri po 100 metroch.
Americká nálada sa prejavila okamžite a samozvaný pomocník nás na mini aute odviezol na dva krát. Hotel B, bol prenajímaný apartmán, kde sme objavili veľmi dôležité veci. Najskôr surf v skrini, na ktorom skončil po prvom pokuse Miro zlomený na polovicu a len tak tak že sme nevolali záchranku. Potom trekingový bicykel na stene, zamknutý.. Wallmarkt rieši každý problém a pílkou sme si požičali potrebné. Každý deň sme behali, bicyklovali spolu a čo najviac oddychovali.
Dosť som nechápala, ako môžu niektorí pretekári „ísť hranu“ pár dní pred pretekom najdlhšieho a najťažšieho Ironmanu na svete. Big Island je malý ostrov, Kona malé mesto a športovcami sa to len tak hemžilo. Fanúšikmi Ironmanu sa to hemžilo ešte viac. V obchodoch, reštauráciách (my sme boli asi každý deň v čínskej výžierke All u can eat), všade Vám ľudia blahoželali k tomu, že ste nominovaný a idete pretekať. 
Boli sme centru diania dosť ďaleko, takže úvodný ceremoniál, spoločné tréningy a iné doprovodné akcie sme nezažili. Za to sme bývali na najkrajšej pláži s najúžasnejšími vlnami. Voziť sa na vlnách- Bodysurfing sme sa naučili rýchlo a chytali sme medzi domorodcami vlny aj za tmy. More a celková klíma sú na Hawaii najteplejšie aké som kedy zažila. Korytnačky sa Vám tam snažia polámať členky keď stojíte v mori, pretože ich unáša prúd. Dotýkať sa ich je však prísne zakázané a extrémne pokutované. To sme sa dozvedeli, keď jednu 20kilovú kamošku držal Miro nad hlavou ako Paris Hilton svojho psíka. Prežili sme bez pokuty..

Pokračovať v čítaní