cart 0 položiek za 0,00 €
Nákupný košík
Váš košík je prázdny.

1  2
Na deň D sme museli premyslieť beztaxíkovú logistiku. Aby som sa neunavila, odovzdala som bicykel do depa deň pred a dobicyklovala naspäť na hotel, vedľa bežiaceho Mirina. Ráno taktiež bežal o 4-tej povedľa mňa aby som stihla štart. Totálne dopotený v túto najchladnejšiu hodinu dňa vyhlásil, že on by Ironman so svojou termoreguláciou na Hawaii neprežil. Perlička z odovzdávky bicykla: Pozerám, čo všetci pískajú a tlieskajú keď ide jedno „malé pivo“ s bicyklom do depa. Kýva, rozdáva úsmevy..táto 20kilová žena bola Chris Wellington a na druhý deň zajazdila čas, ktorý jej závideli aj motorkári a aj s mužmi skončila celkovo 8-ma!! Ale poďme naspäť k pozemšťanom, ja som v roku 2009 nemala ani len časovkársky bicykel. Hlavu mi zdobila v Rakúsku vyhratá časovkárska prilba XXS, z ktorej som vystrihla otvory na uši aby bola použiteľná na môj kokos. Dres Ironman som zase vyhrala v Chorvátsku. Bola som teda dokonale pripravená pokoriť svoje limity a všetkým (mne dostupným) nadtrhnúť prdel.

Štart o 6.00 ráno bol môj najväčší des, do mora nás začali tlačiť už 40minút pred štartom a plážička bola tak malá, že dav Vás tisol ku štartu, kde ste museli šliapať vodu. Nevadí, aspoň som sa rozplávala. Po výstrele plávam svoje maximum, ktorému sa vysmievajú mrštné rybky plávajúce podo mnou. Viditeľnosť taká úžasná, že som sa modlila aby som neuvidela niečo ako žraloka. Kamaráti čo doma sledovali moje účinkovanie na počítači mohli v noci (livestream) vidieť ako predo mnou vyplavujú 65 ročné ženy, 75 ročný muži..vrcholom bol parapretekár bez rúk.
Ja som sa šla uvariť. V požičanom poloneopréne (swimskin), ktorý ma mal nadľahčovať aj keď sa plávalo bez neoprénov. Teplo dvojnásobné a účinok nulový, lebo mi ho požičal triatlonista muž (Tomáš Jurkovič) a cez chrbát sa mi lialo vody. Keď som konečne dosiahla výbeh z vody som si musela sekundičku posedieť namiesto šprintu von. Natlačila som hneď do seba dva gély a to ma prebralo, začala som obiehať stovky ľudí. Vravím si dnes je môj deň. A na 30kilometri prišli kŕče a došlo mi, že už budem trpieť len.
Do stehien, predných, zadných, lýtok. Ako vždy som použila šarm a jeden pomocník tiež pretekár bol dokonca ochotný zosadnúť z bicykla aby mi dal soľné tablety. Nádejala som sa, že po otočke v polovici mi konečne fúkne do chrbta a čas, ktorý som mala rozbehnutý na hlboko pod ženské Slovenské max o ktoré som tam bojovala, stlačím ešte snáď aj na čas osobný pod 10 hodín. Po otočke mi fúklo..do tváre a dulo aj zo strán, vytrvalý protivietor. Prekŕčovala som sa k behu a verila, že už to prejde. Prešlo a z kŕčov stehien priamo na kŕče žalúdka. Pár zástaviek v „tojtojkách“ aj v lávových poliach.
Konečne začalo zapadať to prekliate slnko a mne sa vracal život do tela. Ku koncu som bežala pod 4:10, už mi to bolo ale prd platné. Slová moderátora: „You are an Ironman Kristina!“ v cieli ma tešili tak, že by som bežala ďalej kľudne aj dva Ironmany za sebou. Tak som sa stala skutočnou Ironmankou, sen sa naplnil. V cieli bola moja prvá a pár dní dookola opakovaná veta: „Sem sa o rok vrátim!“ Na druhý deň sme sa z lacného hotela B premiestnili do najlacnejšieho Hotela C, požičaného auta. Spávali sme po plážach aj pralesoch, ja strachoprd radšej v aute. Najlacnejšie možné ubytovanieJ. Ostrov Big Island je úžasný, taká zmes umelosti Americkej a nikomu nepatriacej divokej prírody.  Na ďalší rok už peniaze na nomináciu a Hawaii neboli, ale sľúbila som si, že skúsim každých 5 rokov jeden pokus. Máme práve rok 2014 a ja som si už zaplatila nominačný pretek v Klagenfurte. 540 eur, len jeden pokus v budúcom lete. Treba na to hlavne štastie sa dostať na prvý pokus a ešte aj z Európy, no inak to nebolo ani vo Francúzskom Nice 2009, takže ak šťastie bude smerovať mojím smerom, budem pripravená! Držte palce.

V ďalšom článku skúsim zopár zážitkov z prostredia o ktorom niektorí ani nevedia, že tam patrím, zo školy. Byť učiteľom Telesnej výchovy je veľká sranda.
Naspäť na začiatok