cart 0 položiek za 0,00 €
Nákupný košík
Váš košík je prázdny.

1 2
Teniskové priateľstvá

Poznáte to istotne aj Vy: priateľstvá zo športu. Čisté a jednoduché, ukrátené od zbytočného premýšľania a rozprávania o veciach negatívnych. Pri športe, pri behu obzvlášť sa vždy rozprávame o hocičom ale hlavne veselom, len aby sme sa odosobnili od nepríjemných pocitov z monotónnej činnosti (endorfíny sú v cieli, počas tréningu samotného sú to skôr myšlienky na tému „mám ja toto za potreby?“) A tak sa niekedy stane, že sa pri behu skamarátite s takmer o osem rokov mladším chlapcom - v tom čase deckom a vyberiete sa spolu nie len na sústredenie, ale časom aj na ďaleké športové výlety. Tak sme sa skamarátili s Ondríkom Stykom. Tento článok chcem venovať jemu, in memoriam.

Na triatlonové sústredenie do Žemberoviec som sa vypravila s mlaďasom, ktorý hrával, okrem športovania, aj na violončelo. Jeho súrodenci tiež triatlonovali a vďaka láske k outdoorovým športom ich rodičov boli „sakra dobrí“. V Žemberovciach som sa dozvedela, že loptové hry neboli doma populárne. Ako? V areáli bol tenisový kurt, kde sme si „zahrali“ na Ondrove naliehanie tenis o jednom údere na štyri rany..mali sme totiž štyri loptičky a Ondríkove tenisovo-baseballové odpaly boli tak úspešné, že loptičky boli nenájditeľné. Do súboja v stolnom tenise som vstupovala už s obavami, aj keď už sme prišli len o jednu loptičku. Nezabudnuteľné a spomeniem si na to ozaj pri každom pingpongu bolo, že Ondrík vždy položil raketu na stôl, keď chytal loptičku aby mohol podávať. Potreboval na tento úkon ruky dve. Volejbal o pár rokov neskôr v lete bol v podobnom duchu a najkrajšie na všetkom bolo, že smiať sa na sebe vedel Ondro o mnoho lepšie ako my ňom..

Skialpy už boli z iného súdka. Práve vďaka Stykovcom som sa vrhla po hlave aj do tohto športu. Rodina s piatimi deťmi chodila na kopce dodávkou a jeden-dvaja ľudia sa už obvykle v tom dave stratili. Vystupovať na parkovisku a vyhadzovať cca 10 párov lyží, lyžiarok, palíc atď. vyzeralo skoro ako nástup lyžiarskeho kurzu. Ondro dosahoval v skialpinizme parádne výsledky a pobudol aj v reprezentačnom výbere. Pamätám, že na jednom preteku prišiel k rovnakým pár stehom na koreni nosa ako som mala od leta ja. Síce je rozdiel medzi padnúť na lyžu ako dostať „bejzbalkou“, ale výsledok bol rovnaký.. (treba asi vysvetliť, že pred prázdninami sme mali oddychový basketbalový tréning, na ktorom sme hrali baseball a keďže je najmúdrejšie čakať na odpal s rukami prekríženými, do hlavy ma trafila letiaca pálka. Kamoška sa totiž rozhodla, že po odpale snáď nebude bežať s pálkou, tak ju jednoducho hodila za seba. Doplním ešte že to bolo fantastické leto, v ktorom sa ma mesiac držali monokle pod očami. Na brigáde na terase v tenisovom klube, ma aj pod mejkapom zákazníci prekukli a chceli ma poľutovať, že čo sa mi stalo. Fantasticky znela veta: „Dostala bejzbalkou“, ktorú kričala kamoška na plné ústa. Zábavné bolo, že keď sme Ondra s mojím priateľom po skialpových pretekoch zaviezli na urgent, vyšiel von doktor a prehlásil: „Ešte si mladý, radšej zavolám plastika aby Ti to pekne zašil.“ Neveriacky som sa pozerala, či je to ten istý urgent kde mi rovnakú ranu zošili za 5 sekúnd dvoma stehmi. No ja som nebola taká mladá ako Ondro.

Pokračovať v čítaní



Pokračovať v čítaní